V časti „Choroby a ochrana jabloní a hrušiek“ je stručný popis rozšírených chorôb jabloní a hrušiek spolu s možným ekologickým spôsobom ochrany proti nim. Ako ochrana sú použité predovšetkým naše, resp. nami ponúkané prípravky.
Zoznam tu uvádzaných chorôb:
- Baktériová spála jadrovín
- Hnednutie dužiny jabĺk
- Hrdza hrušková
- Jonathanova škvrnitosť jabĺk
- Chrastavitosť
- Múčnatka
- Chrastavitosť + Múčnatka
- Pehovitosť jabĺk (hnedá škvrnitosť)
- Sklovitosť jabĺk
Baktériová spála jadrovín (rastlina vyzerá ako spálená ohňom)
Ochorenie sa prejavuje predčasným odumieraním chorých stromov. Takisto na rozhraní zdravého a chorého pletiva sa spravidla objavujú kvapôčky žltohnedého slizu. Kôra a kmeň starších stromov praská a vyteká z nich baktériový sliz. Koreňový kŕčik a korene majú červenkasté sfarbenie dreva.
OCHRANA
- Používame meďnaté prípravky, napr. Kocide 2000 (v koncentrácii 0,3 %), na začiatku a na konci kvitnutia.
- Chorobu treba hlásiť, mladé stromy vykopať a spáliť, väčšie stromy zrezať 60 cm pod chorobou.
Hnednutie dužiny jabĺk
Hnednutie dužiny jabĺk vzniká, keď po teplom a suchom lete prídu v septembri výdatné zrážky.
OCHRANA
- Spočíva v pravidelnej zálievke počas sucha, včasnom zbere a v skladovaní pri nižších teplotách.
Hrdza hrušková
Hrdza hrušková – trvalým zdrojom nákazy sú choré borievky (žltooranžové výrastky), na rube listu sú biele bradavičky.
Prvé príznaky hrdze na hruške sa prejavujú na vrchnej strane listov na začiatku leta vo forme jasne oranžových škvŕn (spermogónie). Vyskytujú sa aj na stopkách listov a pri silnom infekčnom tlaku aj na plodoch. Postupne počas leta hnednú a na spodnej strane listov vytvárajú výrastky, neskôr až malé zdureniny (aecídie). V životnom cykle hrdze na hruške vo forme mycélia sa hrdza nachádza aj v púčikoch.
Hrdza hrušková sa šíri najmä v jarných mesiacoch počas daždivého počasia.
OCHRANA
- Použiť mikrobiálny prípravok NovaFerm® SIRIUS (v koncentrácii 1,2 %) alebo PowerOf-K (v koncentrácii 0,6 %) + BorOil (v koncentrácii 0,2 %).
Jonathanova škvrnitosť jabĺk
Jonathanova škvrnitosť jabĺk – jej príčinou je suché leto a obmedzený príjem vápnika z pôdy.
OCHRANA
- Aplikujeme hnojivá s vápnikom.
Chrastavitosť
Chrastavitosť spôsobuje huba Venturia inaequalis, na hruškách Venturia pirina. Nebezpečnosť choroby spočíta v tom, že okrem listov napáda aj plody, ktoré sú pri silnejšej infekcii úplne znehodnotené a prakticky neskladovateľné.
Huby vyvolávajúce chrastavitosť prezimujú v opadaných listoch, v ktorých sa do jari vytvoria plodničky s vreckami. Za daždivého a teplého počasia sa plodničky otvárajú a z vreciek sa do ovzdušia uvoľňujú tzv. askospóry, spôsobujúce nákazu mladých listov a plodov. K uvoľňovaniu askospór dochádza od apríla do júna, preto sú tieto mesiace rozhodujúcim obdobím v boji proti chrastavitosti.
OCHRANA
- PowerOf-K (v koncentrácii 0,6 %) + BorOil (v koncentrácii 0,2 %), pred kvitnutím, po odkvitnutí a do konca júna v 2-týždňových intervaloch.
Múčnatka jabloní
Múčnatku jabloní spôsobuje patogén Podosphaera leucotricha – je to múčnatý povlak tvorený hustou spleťou povrchového mycélia s konídiami.
Na jar, krátko po vypučaní, sa objavia prvé príznaky po primárnej infekcii z púčikov, kde prezimuje patogén vo forme mycélia. Napadnuté listy sú potiahnuté múčnatým povlakom, deformujú sa a stáčajú smerom hore, potom vädnú a zasychajú. Múčnaté povlaky sú aj na mladých letorastoch, ktoré zaostávajú v raste, sú deformované, sfarbia sa do bielostrieborna a sú dobre viditeľné. Konce výhonkov začnú vädnúť a nakoniec odumierajú.
OCHRANA
- PowerOf-K (v koncentrácii 0,6 %) + BorOil (v koncentrácii 0,2 %) alebo Folicit (v koncentrácii 0,4 %), pred kvitnutím, po odkvitnutí a do konca júna v 2-týždňových intervaloch.
Chrastavitosť + Múčnatka
OCHRANA
- PowerOf-K (v koncentrácii 0,6 %) + BorOil (v koncentrácii 0,2 %).
Pehovitosť jabĺk (hnedá škvrnitosť)
Pehovitosť jabĺk (hnedá škvrnitosť) je spôsobená dôsledkom nadbytku draslíka a ním vyvolaného nedostatku vápnika v pôde.
Citlivosť jabĺk závisí od odrody, pričom niektoré sa pokrývajú hnedými škvrnami až pri skladovaní. Dužina jabĺk horkne a často podlieha hnilobe.
OCHRANA
- Používame vápnikové hnojivo v letných mesiacoch v 2-týždňových intervaloch a najneskôr 2 týždne pred zberom.
Sklovitosť jabĺk
Sklovitosť jabĺk je fyziologická porucha, ktorú môžeme vidieť v priečnom reze plodov jabĺk, kde sa nachádzajú nepravidelné priehľadné škvrny, z ktorých odkvapkáva prebytočná šťava. Inokedy sú prvé príznaky sklovitosti v oblasti jadrovníka a cievnych zväzkov a môžu sa rozšíriť na celý plod. Na povrchu plodu sa táto porucha prejaví tmavším sfarbením šupky. Postihnuté plody majú tvrdšiu dužinu a sú ťažšie ako zdravé. Obsahujú menej kyselín, dužina rýchlejšie hnedne a podlieha rozpadu.
Medzi odrodami sú rozdiely v intenzite výskytu sklovitosti. Odrody s pevnou šupkou a tvrdou dužinou (James Grieve, Jonathan, Idared, Spartan) majú silnejší výskyt sklovitosti, ako odrody s mäkkou a kyslejšou dužinou.
Príčinou výskytu sklovitosti je porucha metabolizmu vody, ktorú spôsobujú rôzne, nie úplne objasnené vplyvy. Nahromadením osmoticky aktívnych látok v bunkách postihnutých plodov sa zväčšuje ich svetelnosť a priechodnosť pre bunkové šťavy. Tie prenikajú do medzibunkových priestorov, ktoré sú za normálnych podmienok vyplnené vzduchom.
Sklovitosť sa častejšie vyskytuje na stromoch po zvýšenom hnojení dusíkom, na pôdach s vyššou hladinou spodnej vody, po hlbokom zimnom reze, respektíve po zmladení a slabej násade. To sú faktory podporujúce tvorbu veľkých plodov. Za spolupôsobenia vysokých teplôt a slnečného svitu sa zvyšuje prísun asimilátov, najmä sorbitolu do plodov. To má za následok hromadenie etanolu a acetaldehydu, ktoré podporujú rozpad buniek a hnednutie pletív s typickou alkoholovou arómou.
OCHRANA
- Účinným opatrením proti sklovitosti je úprava pomeru medzi listami a plodmi. Letným rezom sa odstraňujú prebytočné letorasty.
- Pri zbere úrody sa sklovité plody skladujú oddelene pri izbovej teplote, aby sa prebytočná šťava absorbovala do dužiny. Sklovité plody treba aj skôr skonzumovať.
