Škodcovia a ochrana jabloní a hrušiek

V časti „Škodcovia a ochrana jabloní a hrušiek“ je stručný popis rozšírených škodcov jabloní a hrušiek spolu s možným ekologickým spôsobom ochrany proti nim. Ako ochrana sú použité predovšetkým naše, resp. nami ponúkané prípravky

Zoznam tu uvádzaných škodcov:

  • Bodruška hrušková (Janus compressus)
  • Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) 
  • Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum)
  • Méra jabloňová (Psylla mali)
  • Méry na hruškách 
  • Nosánik jablčný (Coenorrhinus aequatus
  • Obaľovač jablčný (Cydia pomonella
  • Podkopáčik ovocný (Lyonetiaclerkella) a ploskáčik jabloňový (Lithocolletis blancardella)
  • Vlnačka/voška/ krvavá (Eriosoma lanigerum)


Bodruška hrušková (Janus compressus)

Bodruška hrušková (Janus compressus) je pomerne malá osička (patrí medzi blanokrídlovce). Liahne sa na jar z kukly, ktorá sa počas zimného obdobia nachádza vo výhonku, ktorý v priebehu minulého roka poškodila larva.
Samičky po vyliahnutí vyhľadávajú vypučané letorasty a robia do ich dreva charakteristické špirálové vpichy, po ktorých zostávajú čierne skorkovatené bodky. Do najspodnejšej dierky v letoraste potom samička položí jediné podlhovasté, asi 1 mm dlhé biele vajíčko. Vpichmi poškodený letorast od konca vädne a usychá. Z vajíčka sa larvičky liahnu až po niekoľkých týždňoch a aj ich ďalší vývin pokračuje veľmi pomaly. Larvy vo výhonkoch postupne vyžierajú až 10 cm dlhú chodbičku, pričom medzitým končeky letorastov odumierajú. Na dolnom konci chodbičky si larva na jeseň spradie riedky biely zámotok, v ktorom prezimuje. Kuklí sa až na jar, najčastejšie v apríli.
Bodruška má iba jednu generáciu do roka. V máji spôsobuje vädnutie a usychanie mladých výhonkov.

OCHRANA

  • Poškodený výhonok treba odrezať a spáliť.

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea)

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Prezimuje v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklí a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia jabloní. Samičky kladú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov jabloní. Vyliahnuté larvy vyhlodávajú pod pokožkou mladého plodu chodbičku, nad ktorou počas rastu plodu pokožka praská a po vzniknutej rane sa vytvorí hadovito sa krútiaca jazva, vychádzajúca zvyčajne z kalíšnej jamky. Tieto plody ostávajú na stromoch až do zberu, sú však svedectvom jednak o tom, že sa piliarka jablčná v danej výsadbe vyskytuje a jednak o tom, že sa proti nej nezasahovalo. Staršie larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, ktoré predčasne opadávajú.
Piliarka jablčná má za rok len jednu generáciu. Najviac poškodzuje skôr kvitnúce letné a jesenné odrody jabĺk.

OCHRANA

  • Použiť mikrobiálny prípravok NovaFerm® ORION (v koncentrácii 2 %), aplikovať ihneď po odkvitnutí.

Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum)

Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum) – dospelé chrobáky sú veľké 3,5 až 4,5 mm. Prezimujú v rozličných úkrytoch. Z nich na jar preletujú na nalievajúce sa púčiky jablone, ktoré vyžierajú. Vajíčka kladú do ešte nerozvinutých kvetov. Jedna samička zvyčajne nakladie asi 20 vajíčok. Vyliahnuté larvy postupne vyžierajú všetky časti kvetu; kvet ostáva uzavretý, so zhnednutými korunnými lupienkami (podobne, ako pri poškodení mrazom). V tomto kvete sa larva aj zakuklí.
Vyliahnutý chrobák sa ešte krátky čas pasie na jabloňových listoch. Potom sa odoberie na chránené miesto, na ktorom v tzv. letnej diapauze (štádium pokoja) zotrváva do jesene a až potom odchádza do zimného úkrytu.

OCHRANA

  • Predjarný postrek BorOil (v koncentrácii 0,4 %) alebo FerrumOil (v koncentrácii 0,4 %).

Méra jabloňová (Psylla mali)

Méra jabloňová (Psylla mali) vie pestovateľom narobiť starosti. Larvy sa vedia po liahnutí hýbať a tak im nebráni akýkoľvek pohyb po strome. Ihneď sa sťahujú na púčiky, kvety a listy jabloní, na ktorých cicajú prúdiace šťavy. Takto poškodzujú vývin budúcich kvetov, čím znižujú možnosť dosiahnutia uspokojivej úrody. Okrem cicania zanechávajú za sebou lepkavú medovicu, ktorá dokoná dielo tým, že zlepí už i tak znetvorené listy.
Dospelý jedinec méry jabloňovej narastá do dĺžky približne 3 cm. Obyčajne je zelenej farby, ale neskôr sa prefarbuje na žltú až hnedastú farbu. Pozornosti neunikne výrazná hlava s veľkými očami a tykadlami. Krídelká má priehľadné so zelenými žilami. Vajíčka méry jabloňovej sú oranžové a nájdete ich naukladané v zárezoch kôry. Z vajíčok sa liahnu larvy žltej farby s červenými očami. Charakteristické sú aj dvojradom čiernych škvŕn. Po prvom zvliekaní sú zelené a počas tretieho až piateho vývojového štádia sa im vyvinú krídla.

OCHRANA

  • Použiť mikrobiálny prípravok NovaFerm® ORION (v koncentrácii 2 %), pred kvitnutím alebo po odkvitnutí.

Méry na hruškách

OCHRANA

  • Použiť mikrobiálny prípravok NovaFerm® ORION (v koncentrácii 2 %), po odkvitnutí a o 2 týždne neskôr.

Nosánik jablčný (Coenorrhinus aequatus)

Nosánik jablčný (Coenorrhinus aequatus) je červenohnedý chrobák s dlhým noscom, ktorý nalietava na jablone v čase kvitnutia a po odkvitnutí poškodzuje pokožku vyvíjajúcich sa plodov. Je to takzvaný zrelostný žer pred kladením vajíčok. Samičky vajíčka zapúšťajú do plodov, ktorým ešte predtým nahryznú stopky, takže tie neskôr opadávajú.
Škody, ktoré spôsobuje, možno vo väčšine prípadov považovať za chybu krásy, preto ani samostatne proti nemu netreba bojovať.
Je pôvodcom okrúhlych jazvičiek na plodoch.

OCHRANA

  • Ihneď po odkvitnutí použiť mikrobiálny prípravok NovaFerm® ORION (v koncentrácii 2 %).

Obaľovač jablčný (Cydia pomonella)

Obaľovač jablčný (Cydia pomonella) je pôvodcom známej červivosti jabĺk. Bez ošetrenia jabloní proti tomuto škodcovi sa nedajú dopestovať zdravé jablká. Červivé plody totiž väčšinou podľahnú moníliovej hnilobe, často už na stromoch. Okrem jabloní poškodzuje aj hrušky.
V teplejších oblastiach Slovenska má obaľovač jablčný za rok dve generácie. Prezimuje v rôznych úkrytoch v štádiu dospelých húseníc. Na jar sa kuklí a motýle prvej generácie sa roja v máji a v júni, motýle druhej generácie – v priebehu júla a augusta.

OCHRANA

  • Použiť mikrobiálny prípravok NovaFerm® ORION (v koncentrácii 2 %), podľa signalizácie:
    • proti prvej generácii spravidla koncom mája,
    • proti druhej generácii v druhej dekáde júla.

Podkopáčik ovocný (Lyonetia clerkella) a ploskáčik jabloňový (Lithocolletis blancardella)

Podkopáčik ovocný (Lyonetiaclerkella) a ploskáčik jabloňový (Lithocolletis blancardella).
Larvy podkopáčika ovocného vytvárajú chodbičkovité míny s pásikom trusu uprostred. Stromy, ktoré sú
napadnuté, už z diaľky vyzerajú ako spálené.
Charakteristickým prejavom prítomnosti húseničiek ploskáčika jabloňového sú hnedé elipsovité alebo okrúhle míny na rube listov. Hotová mína býva zvnútra mierne stiahnutá vláknami spradenými húsenicou, čo spôsobuje deformovanie listov.
Pre larvy podkopáčika špirálovitého sú naopak typické okrúhle míny, pričom vo vnútri sa nachádza trus, ktorý je usporiadaný do kružníc alebo do tvaru špirály.
Podkopáčik ovocný, ako polyfágny druh, kladie vajíčka predovšetkým na listy jablone domácej, čerešne vtáčej, hrušky obyčajnej, ako aj na iné listnaté stromy.
V podmienkach Slovenskej republiky sa stretávame s dvomi až tromi generáciami za rok:

  • Míny prvej generácie podkopáčika ovocného sa obyčajne masovo vyskytujú po kvitnutí jabloní. Po dorastení larvy vyliezajú z míny a kuklia sa v bielom zámotku na spodnej strane listov alebo v trhlinách kôry. Vo všeobecnosti prezimujú iba kukly, ktoré sú v bielych zámotkoch pod kôrou stromov alebo v iných úkrytoch.
  • Vývin lariev nasledujúcej generácie prebieha od polovice júla do začiatku septembra. Predné krídla škodcu sú bledosivé s kovovým leskom. Na ich konci majú žlté políčko, v ktorom sú na prednom okraji krídla tri biele škvrnky. Na špičke krídla sú štyri čierne pásiky. Zadné krídla sú tiež bledosivé a olemované riasami. Hlava a hruď sú bledosivé, bruško je tmavosivé, tykadlá sú nitkovité a sú dlhé približne ako predné krídla. Farba vajíčka sa v priebehu vývoja mení z bledosivej na žltú farbu.

OCHRANA

  • Použiť mikrobiálny prípravok NovaFerm® ORION (v koncentrácii 2 %), podľa signalizácie, väčšinou máj až jún.

Vlnačka /voška/ krvavá (Eriosoma lanigerum)

Vlnačka /voška/ krvavá (Eriosoma lanigerum) doslova vyciciava rastlinnú šťavu z kôry kmeňov a konárov jabloní. Cicaním vyvolávajú na konárikoch i koreňoch vznik kambiálnych nádorčekov. Živorodé hnedé až modročierne samičky sú maličké: merajú približne 1,7 až 1,9 mm. Larvy tohto škodcu dokážu dobre prezimovať v zdureninách a prasklinách kôry stromov alebo na koreňovom krčku. Mnoho jedincov zahynie v dôsledku silných mrazov, treba na to však napríklad mínus 20° Celzia po dobu dvanásť hodín. Vlnačku prezradia výrazné vatovité chumáče z voskových vlákien pozachytávané na strome. Zvyčajne si všimnete len chumáče prichytenej „vaty“ a nie škodcu samotného, lebo táto „vata“ kolónu vlnačiek zakrýva. Napadnuté časti stromu sa bez ošetrenia deformujú a odumierajú.

OCHRANA

  • Použiť mikrobiálny prípravok NovaFerm® ORION (v koncentrácii 2 %), aplikácia po zistení škodcu.